ponosska.sk

ležala na posteli, oči hľadiace do stropu, ale v nich žiaden výraz. akoby putovala po svete bez duše. len tam tak ležala a čakala. nik nevedel na čo. možno na útechu, možno na spásu, ktorá by ju konečne vyniesla preč z tohoto hlúpeho života. už nemohla žiť, nevládala. vstala. prešla cez predsieň a obývačku až na balkón. pozrela dolu. plno ľudí. všetci sa kamsi ponáhľali. nikto sa ani len na chvíľu nezastavil. ako by priam utekali. hlasy nepočula, boli príliš ďaleko. teraz alebo nikdy... skočila... padala dolu. z dvanásteho poschodia. hlavou jej prebehli všetky spomienky. spomienky na tento nespravodlivý svet. prečo práve ona musela žiť taký nanič život? no odrazu sa jej vybavili aj iné- pekné spomienky. na priateľa, ktorý ju naozaj miloval, najlepšiu kamarátku, rodičov pre ktorých bola všetkým... na veci kôli ktorým by sa oplatilo ostať. no už bolo neskoro... bum! stratila sa navždy. smrť si ju vzala k sebe. nik nevie či je jej teraz lepšie, ale predsa, mohla ostať ešte žiť. s nami- s obyčajnými smrteľníkmi, ktorí sa raz tak, ako ona stratia v hmle NEZABUDNUTEĽNÝCH SPOMIENOK...